K-On539.gif K-On 535 image by slack3r182
Koni! YOROSHIKU! (teší ma) xD
 O mne: Watashi wa Alice Haruno-des. Mám 13.
O blogu: Blog je o anime. Bol založený 13.12.2008 okolo 17:00 xD
Tak prajem príjemnú zábavu ^^

      


   










Klik ;3

MÁM ŠPINAVÝ MONITOR? KLIKNI !TU!

xD

Listopad 2011

Na chvíľu v inom tele 4th part

4. listopadu 2011 v 20:55 Nachvíľu v inom tele - kapitulovka
Takže po dlhooooooom čase nejaká poviedka :P dúfam že vás neunudim k smrti, len som sa to tak našla v rozepsaných a že "prečo ne?" :D tak tu je =^.^=

---------------------------------------------------------------------------------
"Pôjdete na policajnú stanicu. Poviete, že vás posiela..." zarazila sa "Takeshi Kate" "Do-dobre" súlasili a ako odchádzali, tak na ňu žena vrhla hnusný pohľad. "To nie je koniec." povedala. "Ďa-ďa-kujem moc." ozval sa konečne aj ten muž. "Ah. To nič nebolo." odpovedala Seiko. "Ale samozrejme že áno!" odpovedal a na rozlúčenie dodal "o chvíľu sa uvidíte v novinách! TOMU VERTE TAKESHI KATE!" zakričal. "Ehe..." usmiala sa nútene "toto mi nikto neuverí."
---------------------------------------------------------------------------------
Keď sa skončilo toto "divadlo" a Seiko sa na to pozrela s odstupom nechápala, čo ju to vlastne napadlo. Pripadalo jej to, akoby bola s rodinky úžasných a musela zakrývať svoju "identitu". Rozosmiala sa. Uvedomila si, že v skutočnosi sa naozaj ocitla v takej situácii. Nechtiac získala schopnosti, novú identitu, nové meno a vôbec nový život. Mala zálohu, že keď nebude úspešná v svojom vlastnom živote, ak Takashi Seiko nebude úspešná, tak Takeshi Kate určite bude! Je predsa úžasná, krásna a silná! Pomaly si začala uvedomovať, že ju začína mať radšej ako seba. To sa jej už tak nepáčilo. V jej hlbokých myšlienkach ju vyrušil pohľad na mestské veľé hodiny. Zo stávalo jej už len málo času. Presnejšie 4 a pol hodiny aby sa nezobudila v dôsledku budíka na druhej strane mesta. Bola si istá, že dnes to musí vyriešiť a bude aj musieť prespať u kamarátky, lebo domov to už nesstihne. Musí však zistiť aspoň niečo! Pohľad jej padol na krčmu. Skontrolovala čo má oblečené. Nebolo to nič moc, ale predalen sa to dalo nosiť. "Budem si musieť niečo kúpiť..." pomyslela si "ale skade zoženiem preniaze?" Rozhodla sa, že poprosí kamarátku o pomoc, ale teraz na to nie je čas. Vyšla z parku a smerovala cez cestu ku krčme. Už zdialky bolo počuť hlasný smiech a hudbu. Seiko predtým v krčme nikdy nebola. Mala to zakázané.
Takto ale predsa nič neporušila. Takashi Seiko to mala možno zakázané, ale Takeshi Kate určite nie. Ako sa dotkla kľúčky, predsalen ju zasiahla kopa pochybností, či nemali jej rodičia pravdu. Potom si ale pomyslela, že to zakázali úplne normálnemu 14 ročnému dievčaťu a nie "superhrdinke". Zhlboka sa nadýchla a vošla dnu. Všetci na ňu civeli. Boli to hlavne chlapi okolo 40. "Klasický starý opilci" pomyslela si. Otočila zrak a namierila si to k baru. Potrebovala niekoho zbadať, niekoho, kto išiel okolo v túto hodinu a vyzeral, že sem nepatrí. "HEJ! Dievčatko! Čo tu robíš takto neskoro večer, hm?" zahučal jeden z tých mohutných chlapov. "Išla som okolo." odpovedala a nevenovala mu pozornosť "jednu Colu prosím" povedala barmanovi. "Tí čo pítajú Colu tu nemajú čo robiť srdiečko" zachechtal sa "a ani také bábiky ako si ty... sú také bezbranné" začal sa k nej približovať. Seiko (či skôr Kate) mu nevenovala vôbec žiadnu pozornosť. Vkľude pila Colu a ani sa na neho nepozrela. "Čo je bábika? Bojíš sa až tak že sa na mňa ani nepozrieš?" už sa dusil smiechom. "No ták, užime si trocha zábavy!" To už Kate nevedela ďalej znášať. Pomaly sa otočila s kamenným výrazom na tvári. "Nebojím sa. Len nemám dôvod sa na teba ani len pozrieť, veď kto by chcel?!" kľudne povedala a vrátila sa k svojmu poháru. "No narozdiel od teba ja mám dôvod sa na teba pozerať." povedal a skočil na ňu. Ona sa len premiestnila obrovskou rýchlosťou polmetra ďalej a on len vrazil do pultu a niečo zamrmlal. Vyzeral doslova ako vyoraná myš a vtej chvíli bolo Kate dosmiechu ale len chvíľu. Pohľad jej totiž padol na okno v rohu. Za ním stál nejaký chalan, ktorého odhadovala na 19. Bol celý oblečený do čierna a aj vlasy mal čierne. Pozeral sa jej do očí s tým výrazom "viem čo si urobila". Ťažkopádne prehltla, dopila Colu, položila ju na pult aj s peniazmi a vyšla von. "Poď za mnou." povedal namiesto pozdravu. Kate dlho nerozmýšľala a išla za ním.
cute anime emo boy. emo guys anime. emo guys anime

"Je veľmi hlúpe, takto sa potulovať po nociach sama. Telo by mohlo padnúť do nesprávnych rúk." povedal. "Čo prosím? A nie je to náááhodou MOJE telo? A nemôžem sa pohybovať ako chcem?!" odporovala Kate. "Nie." odsekol jej. "Čo?" "Počula si a už zmlkni!" prikázal. "Ako mi ty chceš rozkazovať?! A ako mám vedieť, že práve vy nie ste tí, ktorím by nemalo moje telo padnúť do rúk?" prestala sa ovládať Kate. Chlapec sa k nej otočil chrbtom a zdvihol si vlasy. Na hrdle mal vytetované 01. "Čo to je?" spýtala sa opatrne. "Ja som č. 1. Som rovnaký ako ty." povedal, strčil si ruky do vačkov a pokračoval v chôdzi. "Čo?" neveriacky sa opýtala Kate. Chlapec neodpovedal. "Tak mi aspoň povedz ako sa voláš!" naliehala. Chlapec zastal a otočl sa k nej tvárou "Nemám meno. Teda skôr táto osoba nemá meno a rozhodne ti nemám dôvod povedať svoje skutočné." "Ale sme vpodstate súrodenci, či nie? Tieto dve telá sú si určite podobné! A naviac nás určite stvorila rovnaká osoba." povedala s úsmevom. "Ak chceš za svojho 2. "ocka" považovať droida nech sa páči. Ja vskutočnosti s týmto telom nemám nič spoločné. Len to, že s ním sdielam chvíľu telo, neznamená, že som to ja..." chcel pokračovať, ale zarazil sa. "...Prečo sa s tebou vôbec bavím?!" Nastalo pár minútové ticho. Pouličné lampy mrhali ich tiene pomedzi stromi malého parčíku. Kate si uvedomila, že prechádzajú blízko okolo jej domu - teda domu Takashi Seiko. Začala si uvedomovať, ako rýchlo si zvykla na inú osobu. Doľahlo na ňu veľa otázok typu: To som tak nešťastná v svojom pravom živote, že som si ani neuvedomila, ako ľahko som na neho zabudla? Čo keď budem chcieť zostať Takeshi Kate zostať naveky? V myšlienkach ju ale vyrušil jej sprievodca. "Už sme blízko." pošepkal. "Ja...(krátka pauza) Ja tam nechcem ísť." ´vyhlásila. "Nie! Musíš vrátiť telo! Je to neebezpečné, ak ho necháme v rukách 14 ročnej pubertiačky!" prikázal jej. "To je moja vec čo so sebou a ty mi nebudeš rozkazovať "pán X". To máš snáď tak veeeľa rokov, že sa ti zdám ako malé decko? Máš už snaď 98? Či snáď 100?" nezdržala sa irónie Kate. "Už som ti povedal, že ťa do mojich vecí nič, tak prestaň sa tváriť múdrou!" zvýšil hlas neznámy "Naviac nemysli si, že to že sme rovnakého pôvodu nás nejako zližuje. Takých ako sme my sú celé stovky po svete, ale dokonale to taja." dodal. "Tak to poteší." dorazila tému ironicky ona. "Čiže im jedno telo chýbať nebude." zašepkala si sama pre seba "nie som zas tak výnimočná, som jedna zo stoviek či nie z tisícov nepoznaných." Rozbehla sa smerom k svojmu domu. Chlapec ju inštinktívne chytil za ruku, ale ona sa mu vytrhla. "Daj mi pokoj!" zakričala. Zamierila si to k stene k nej do izby a jednoducho preletela. Chlapec sa zarazil, ale nasledoval ju. Naskytol sa mu zvláštny pohľad. Na posteľi ležalo krásne dievča a Kate stála nad ňou. "To takto vyzerám keď spím?" rozmýšľala nahlas."To si ty?!" spýtal sa neznámy neveriacky."A prečo by som to nemohla byť ja?" vrátila mu to Kate. "Ja..... nič." zarazene ukončil debatu na túto tému. Vtom Kate zalapala po dychu a spadla na podlahu. "Kate!" zakričal. "Oh, budeš ticho?!" zašepkalo potichu dievča na posteli. Seiko sa posadila.
"Tu si u mňa doma a nie v nejakej nočnej krčme." zahriakla ho. "Prepáč." ospravedlnil sa s neustále zarazeným výrazom. "Čo ti je?" spýtala sa už opatrnejšie. "Nič, ja len že to si ty. Ty máš vážne 14?!" spýtal sa nevriacky. "Mám to brať ako kompliment?" spýtala sa trochu podráždene. "Neprástavaš ma udivovať" zamrmlal si pod nos. Seiko len pokrútila hlavou. Zhlboka sa nadýchla a začala vysvetlovať.